SPÁJKOVANIE PLAMEŇOM
Aj pri spájkovaní plameňom sa používa plynový/kyslíkový plameň. Povrchy spájkovaných dielov však nie sú roztavené, ale zahriate na teplotu tesne nad teplotou tavenia spájkovacieho materiálu. Spájka, ktorá je zvyčajne vo forme drôtu, sa pridáva počas nepretržitého zahrievania spoja, aby sa roztavila. Medzi spájanými dielmi musí byť malá medzera, do ktorej môže spájka prúdiť kapilárnym pôsobením. Použitie tavidla zlepšuje priľnavosť komponentov k spájke. To tiež vedie k vytvoreniu silne koalescenčného spoja.
Spájkovanie a tvrdé spájkovanie patria k najstarším a zároveň najmodernejším spojovacím postupom. Technologický pokrok a jeho požiadavky, ako aj plánovanie výroby s ohľadom na náklady viedli k používaniu všetkých bežných uhľovodíkov a vodíka ako palivových plynov.
Pridaním tavidla do prúdu palivového plynu (spájkovanie tavidlom) možno proces automatizovať v lineárnych alebo rotačných spájkovacích strojoch.
ZVÁRANIE KYSLÍK - ACETYLÉNOVÝM PLAMEŇOM
Ručné zváranie kyslík-acetylénovým plameňom je jedným z najstarších spôsobov zvárania. Cieľom je vytvoriť nerozoberateľný spoj s rovnakými vlastnosťami, aké má zváraný materiál.
Pri zváraní plameňom sa teplo získava spaľovaním horľavého plynu a použitím plynu, ktorý podporuje horenie. Ako horľavý plyn sa prevažne používa acetylén a horenie podporujúci plyn býva kyslík.
Pri spaľovaní acetylénu s kyslíkom teplota plameňa dosahuje teplotu 3 160°C, čo postačuje na natavenie väčšiny základným materiálov.
Tento spôsob zvárania sa využíva pri montážnych a údržbárskych prácach. Výhodou je, že nevyžaduje elektrický prúd.
Nevýhodou je dlhý zvárací čas a vysoký tepelný príkon čo tepelne ovplyvňuje oblasť zvarového spoja (TOO).
